- Strach má veľké oči- hovorí moja mama a je to veru pravda.
Ako dieťa som sa bála strašidiel pod posteľou tak silno, že som nevedela niekedy ani vstať z postele a ísť na záchod. Moja múdra babička ale vymyslela jednoduchý trik. Vždy pred spaním so mnou prešla celú izbu, každý kútik, aby som uverila, že tam nie je strašidlo a povedala, že strašidlo sa strašne bojí levandule. A tak mi pomohla zhotoviť voňavú kytičku z kvietkov levandule a dali sme ju pod posteľ. Moja detská duša tomu uverila a môj problém pominul.
Rovnako neskôr som mala strach ísť k zubárovi. Odkladala som návštevu do vtedy, kým ta bolesť nebola neznesiteľná a pokiaľ môj zub nemusel ísť vonku. To vyriešili tiež moji rodičia jednoduchým spôsobom. Všetci sme išli spoločne k zubárovi so sľubom, že mi nič nebude robiť iba pozrie zúbky. Najprv prezrel rodičom, potom prišiel rad na mňa. Nesmelo so otvorila ústa a pán doktor iba poprezeral zúbky a pekne sa so mnou porozprával. Sľúbila som mu, že ho prídem navštíviť častejšie, skôr ako ma začnú bolieť.
Teraz ako dospelá osoba mám iný strach- strach o vlastné deti, strach o zamestnanie, strach o vlastné zdravie.
Nikdy ale nedovolím, aby mi strach prerástol cez hlavu. Vždy sa snažím robiť veci najlepšie ako viem. Nemôžem mať potom výčitky, že som si niečo spôsobila sama. Keď sa vyskytne veľký problém, ktorý mi nedovolí spávať, vždy sa s riešením problému obrátim na manžela. Všetky vážne veci riešime spolu. Alebo sa snažím predstaviť si, čo najhoršie by sa mohlo stať. Ak toto prijmem a uvedomím si to, zrazu získavam vnútornú silu problém riešiť. Zmenšiť jeho dôsledky, alebo ho úplne vyriešiť.
- Všetko je to naozaj iba v našich hlavách ! Každý sa s nim musí naučiť vysporiadať sa po svojom
- Život je predsa taký krásny, nemôžeme sa iba báť. Musíme a chceme aj radostne žiť.